Frühlingslied

zum Äquinoktium

 

Wir gehen heute dem Frühling entgegen.

Am Ende des Tunnels ist Licht schon zu seh’n.

Vielleicht werden wir ihm schon morgen begegnen.

Nach so langer Zeit wär das schön.

Längst ist es nicht mehr so düster im Walde

Und über den Feldern wird’s freundlich und hell

Und wir spüren deutlich, dass sicher schon balde

Jemand bei uns ist, den jeder gern will.

 

Von fern klingt’s und von nah! Hörst du das Frühlingslied?

Frühling, komm, lass vor dem Haus die Schlehen erblüh’n.

Mach die Wiesen und die Wälder wieder grün.

Wenn die Sonne unser Herz wärmt

Und das Leben neu beginnt

Woll’n wir fühlen, dass wir Teil des Werdens sind.

 

Verjagt nun den Winter zurück in die Berge.

Zum Frühlingsbeginn in der erwachenden Flur.

Die Vögel mit ihrem Gesang schenken Wärme

Und wir fragen ruh‘los, wo bleibt er denn nur?

Willkommen du Frühling, du freundlicher Grüner.

Wir haben schon lange gewartet auf dich.

Du bringst uns die Sonne, die Blumen, das Glück

Und hoffentlich auch alle Störche zurück.

 

Von fern klingt’s und von nah! Hörst du das Frühlingslied?

Frühling, komm, lass vor dem Haus die Schlehen erblüh’n.

Mach die Wiesen und die Wälder wieder grün.

Wenn die Sonne unser Herz wärmt

Und das Leben neu beginnt

Woll’n wir fühlen, dass wir Teil des Werdens sind.

 

Wir woll’n fühlen, dass wir Teil dieses Wunders sind.

 

von Antje Sturm, 2017

Nalětni spěw

k runonócnosći

 

Nalěću napřećo dźensa kročimy

Na kóncu překopa widźicy swětło.

Snadź hižo jutře je zetkamy.

Po předołhim času wšak rjenje by było.

Žno dawno holi tak ćěmno njeje

Nad ćoplišimi polemi so jasni

A my čujemy wěsći, zo hižo bórze

Budźemy witać to, čehož smy lačni.

 

Zdaloka brinka a zbliska tež! Słyšiš-li nalětnju pěsnju?

Jary počaso, přińdź, daj rozkćěć před chěžu dorničelej.

Wospjet so łuka a haj zazeleńtej.

Hdyž słónco nam wutrobu hrěje

A ćěło znowa so zběha

Chcemy čuć, zo smy dźěl kołoběha.

 

Da wućěrće zymu do horin wróćo

Podlěću po wocućacych honach.

Ptačata spěwajcy wobradźa ćopło.

Hdźe ha wostanje přirody rozmach?

Nalěto, witaj, ty młoduške, přećelne.

Běchmy će dołho čakali.

Njeseš nam słónčne pruhi, zbožo, ktuce rostliny

A nadźijomnje wšě baćony.

 

Zdaloka brinka a zbliska tež! Słyšiš-li nalětnju pěsnju?

Jary počaso, přińdź, daj rozkćěć před chěžu dorničelej.

Wospjet so łuka a haj zazeleńtej.

Hdyž słónco nam wutrobu hrěje

A ćěło znowa so zběha

Chcemy čuć, zo smy dźěl kołoběha.

 

Chcemy čuć, zo smy dźěl swětowoh dźiwa.

 

přebasnił Choćebud, 2019